Mia, Tomáš a Nina stáli pri rieke. "Pozrite, voda je taká sivá," povedala Mia smutno. Tomáš sa pozrel na stromy. "Aj listy vyzerajú unavene." Vtom pribehla veverička a začala pískať. "Niečo je zle," šepla Nina. "Musíme zistiť, čo sa deje." Deti sa rozhodli vyskúmať les. Veverička im ukazovala cestu hlbšie do lesa. "Poďte za mnou," zdalo sa, že hovorí. Kamaráti sa chytili za ruky a odvážne vykročili. Les bol tichší než inokedy.

V srdci lesa našli svetielkujúci zelený kryštál. "Čo je to?" opýtal sa Tomáš. Kryštál im začal rozprávať: "Som Zelené srdce Zeme. Slabnem, keď ľudia zabúdajú na prírodu." Mia sa dotkla kryštálu. "Ako ti môžeme pomôcť?" Zelené srdce im ukázalo obrázky: plastové fľaše v rieke, smeti v lese. "Potrebujem Strážcov Zeme," povedalo. "Budete nimi?" Deti súhlasili. "Áno! Pomôžeme ti!" zvolali spoločne. Zelené srdce im dalo špeciálne prívesok v tvare listu.

Na druhý deň začali deti pracovať. Mia zozbierala plastové fľaše pri rieke. Tomáš sadil nové stromčeky so svojím dedkom. Nina učila spolužiakov triediť odpad. "Každý môže pomôcť," vysvetľovala. Čoskoro sa pridali aj iné deti. Spoločne čistili les každú sobotu. "Pozrite, rieka je opäť modrá!" radovala sa Mia. Stromy začali šepkať hlasnejšie. Zvieratká sa vrátili. Zelené srdce zase žiarilo. "Vy ste praví hrdinovia," povedalo im. Deti sa usmialo. Vedeli, že ich práca pokračuje.

Mia, Tomáš a Nina sa stali legendou v mestečku. Každý deň robili niečo pre Zem. "Dnes pôjdeme šetriť vodu," navrhol Tomáš. "A zajtra sadíme kvety," dodala Nina. Zelené srdce svietilo silnejšie než kedykoľvek predtým. Les bol plný života a smiechu. "Vidíte? Netreba superhrdinov," povedala Mia. "Každý z nás môže byť Strážcom Zeme." Ich prívesok v tvare listu im pripomínal sľub. Príroda je náš domov. A oni ju budú chrániť navždy. Spolu.